Čo je ekologická stopa
Tvoja ekologická stopa
Ekologická stopa Čo je ekologická stopa
Ak niečo nevieš zmerať, potom to nevieš ani ovládať.
Ekologická stopa je metóda merajúca vplyv ľudských aktivít na planétu Zem.
Tento vplyv vyjadruje prostredníctvom plochy zemského povrchu, na ktorú si nárokujeme svojimi každodennými aktivitami a konzumným životným štýlom. Zároveň zisťuje či sú naše nároky férové voči ostatným obyvateľom Zeme a v súlade s jej biologickou kapacitou.
Ekologickú stopu je možné vypočítať pre jednotlivca, školu, organizáciu, mesto alebo štát. Predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého čo spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší vplyv na prírodu. Vďaka medzinárodnému obchodu naša stopa často pozostáva z územia roztrúseného po celom svete.
Výpočet je postavený na troch jednoduchých princípoch:
- vieme zistiť množstvo prírodných zdrojov, ktoré konzumujeme a množstvo odpadu, ktorý produkujeme;
- väčšina týchto zdrojov a odpadu sa dá prepočítať na množstvo zodpovedajúcej biologicky produktívnej plochy Zeme (ornej pôdy, pasienkov, lesov, vodnej plochy a zastavanej plochy);
- jeden hektár biologicky produktívnej plochy Zeme sa označuje ako globálny hektár – gha, pričom jeden hektár má približne veľkosť jedného futbalového ihriska.
Je to veľmi jednoduchá matematika
- Máme iba jednu planétu! Len jeden ekologický účet, ktorého rozloha predstavuje 51 miliárd hektárov. Značná časť povrchu Zeme je však pre človeka nedostupná. Je pokrytá svetovým oceánom, púšťami, skalami alebo ľadom
- K dispozícii máme iba 12,2 miliárd globálnych hektárov biologicky produktívneho územia. Táto plocha nám poskytuje všetky prírodné zdroje a služby, ktoré potrebujeme.
-
Podľa spôsobu využívania človekom ju môžeme rozdeliť do 6 kategórií:
- orná pôda slúži na dopestovanie rastlín, ktoré potrebujeme na výrobu potravín, textilných vlákien, gumy, rastlinného oleja, ale tiež krmiva pre dobytok;
- pasienky poskytujú priestor pre chov dobytka, z ktorého vyrábame mäso, mliečne, kožené a vlnené výrobky;
- hospodárske lesy produkujú drevo, ktoré požívame na výrobu stavebných materiálov, papiera, drevených výrobkov a palív;
- vodná plocha slúži na chov a odchyt rýb v pobrežných oblastiach ako aj vo vnútrozemských jazerách a rybníkoch;
- zastavaná plocha nesie naše cesty, parkoviská, domy, obchody, priemyselné budovy a všetky človekom vybetónované plochy;
- lesy pre pohltenie uhlíka zneškodňujú plynný odpad, predovšetkým oxid uhličitý (CO2), ktorý do atmosféry vypúšťame spaľovaním fosílnych palív pri preprave osôb, potravín a tovarov, výrobe elektrickej energie a kúrení.
- Na planéte nás v súčasnosti žije približne 7,2 miliárd. Z celkového produktívneho povrchu Zeme pripadá na každého človeka férový podiel 1,7 globálnych hektárov. Priemerná ekologická stopa jedného človeka má však v súčasnosti hodnotu 2,8 globálnych hektárov.
- To znamená, že biologickú kapacitu Zeme prekračujeme približne o 64 % a pre zabezpečenie aktuálnej spotreby ľudstvo využíva plochu zodpovedajúcu nie 1 ale 1,7 planétam.
Prírodné zdroje a služby spotrebúvame rýchlejšie ako sa dokážu obnoviť. Siahame na samé dno zásob a narúšame regeneračné schopnosti Zeme. Toto je možné dočasne, ale nie navždy!
POZOR! Prírodné bohatstvo nie je rozdelené rovnako.
Niektoré krajiny spotrebúvajú viac prírodných zdrojov ako majú k dispozícii. Prekračujú svoje vlastné kapacity a čerpajú zo zásob iných národov. Keby každý človek na svete žil ako priemerný obyvateľ USA, ľudstvo by potrebovalo takmer 5 planét. Naopak, keby sme žili ako priemerný Rwandy stačilo by nám iba 0,5 planéty.
Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska
má podľa posledných výpočtov (pre rok 2014) hodnotu 4,2 globálnych hektárov. Keby každý človek na Zemi žil rovnako ako my, pre udržanie tohto spôsobu života by sme potrebovali nie jednu, ale 2,5 planét. (pre porovnanie v roku 2009 predstavovala ekostopa jedného Slováka 4,6 gha a 2,6 planét, pričom v roku 2011 už 5,2 gha a 3 planéty). Dôležité je uvedomiť si, že byť lepší, ešte neznamená, byť dobrý! Hoci naša ekologická stopa nie je taká veľká ako stopa Angličanov (2,9 planét), Čechov (3,3 planét) alebo Dánov (4,2 planét), každým rokom sa zväčšuje. Z ekologického účtu Zeme čerpáme viac ako nám patrí. Tento dlh máme možnosť splácať každý deň: múdrymi rozhodnutiami a uvedomelým spotrebiteľským správaním.
Dobrá správa
je, že existujú spôsoby a prostriedky, ako si vychutnávať život na našej malej planéte Zem a zároveň zabrániť podlamovaniu jej zdravia, a tým aj našej vlastnej existencie. Ešte nie je neskoro. Väčšina riešení je dostupná už dnes.
